Konzulát Maldív na Slovensku
Práve preto sú Maldivy zároveň veľmi zraniteľné. Krajina čelí kombinácii globálnych problémov, ako sú otepľovanie oceánov a rast hladiny mora, a lokálnych zásahov spôsobených výstavbou, získavaním novej pôdy, produkciou odpadu a rastúcim počtom obyvateľov a turistov.
Ochrana prírody je tak na Maldivách zvláštnym paradoxom: krajina potrebuje ďalší hospodársky rozvoj, ale jej najdôležitejší hospodársky sektor závisí práve od prírody, ktorú tento rozvoj môže poškodzovať.
Bez koralových útesov by Maldivy v podobe, v akej ich poznáme, prakticky neexistovali. Ostrovy vznikli na koralových štruktúrach a zdravý útes predstavuje prirodzenú ochranu pobrežia pred energiou oceánskych vĺn.
Maldivské útesy zároveň patria k biologicky mimoriadne bohatým ekosystémom. Sú domovom koralov, tropických rýb, korytnačiek, mant, žralokov a množstva ďalších morských organizmov.
Ich význam však nie je iba ekologický. Na zdraví koralových útesov priamo závisia turizmus, rybolov a ochrana ostrovov pred eróziou. Maldivská vláda preto označuje ochranu koralových útesov a biodiverzity za jednu zo svojich strategických environmentálnych priorít.
Najväčším globálnym nebezpečenstvom pre koraly je rast teploty oceánu. Pri príliš vysokej teplote vody dochádza k bieleniu koralov – koraly strácajú symbiotické riasy, od ktorých závisí veľká časť ich energie. Ak vysoká teplota pretrváva príliš dlho, môžu odumrieť.
Maldivy zažili mimoriadne vážne bielenie už v roku 1998, keď priemerné pokrytie živými koralmi po udalosti dramaticky pokleslo. Ďalšie rozsiahle bielenie prišlo v roku 2016 a rastúce teploty oceánu zostávajú jednou z hlavných hrozieb pre budúcnosť útesov.
Maldivy sa stali jedným zo svetových symbolov klimatickej zmeny najmä pre svoju mimoriadne nízku nadmorskú výšku.
Viac ako 80 % pevniny Maldív leží menej ako jeden meter nad priemernou hladinou mora.
To však neznamená, že jedného dňa oceán jednoducho prekročí určitú hranicu a celé Maldivy naraz zmiznú pod vodou. Realita je zložitejšia.
Rast hladiny mora zvyšuje riziko pobrežnej erózie, zaplavovania počas extrémneho počasia, zasolenia sladkovodných zdrojov a poškodenia infraštruktúry. Zároveň sa menia morské prúdy, vlny a samotné koralové ekosystémy, ktoré ostrovy prirodzene chránia.
Maldivská národná klimatická správa uvádza, že viac ako 60 % obývaných ostrovov zaznamenáva vážnu eróziu pláží.
Pre Maldivy preto klimatická zmena nie je iba environmentálnou otázkou. Je problémom hospodárstva, bývania, zásobovania vodou, infraštruktúry a dlhodobej bezpečnosti krajiny.
Nie všetky environmentálne problémy Maldív však prichádzajú zvonka.
Nedostatok priestoru pre bývanie, letiská, prístavy a turistické projekty vedie k získavaniu novej pevniny z mora – land reclamation. Piesok sa čerpá z morského dna a používa na rozširovanie existujúcich ostrovov alebo vytváranie novej pevniny.
Najznámejším príkladom je Hulhumalé pri hlavnom meste, ktoré bolo vytvorené práve týmto spôsobom.
Takéto projekty môžu riešiť nedostatok priestoru a umožniť budovať územie vo vyššej nadmorskej výške. Súčasne však môžu poškodzovať lagúny, koralové útesy, mangrovy a prirodzený pohyb sedimentov.
Maldivské environmentálne dokumenty preto označujú pobrežnú výstavbu, bagrovanie, získavanie pôdy a ničenie biotopov za významné tlaky na morské a pobrežné ekosystémy.
Likvidácia odpadu patrí medzi najväčšie praktické environmentálne problémy Maldív.
Dôvod je jednoduchý. Ostrovy majú veľmi málo priestoru, zatiaľ čo obyvatelia aj milióny turistov každoročne produkujú veľké množstvo obalov, plastov, potravinového odpadu a ďalšieho materiálu.
Veľká časť spotrebného tovaru sa navyše musí na Maldivy najskôr doviesť. Po spotrebovaní však obal alebo výrobok na ostrove zostáva.
Historicky sa veľká časť odpadu z oblasti hlavného mesta sústreďovala na ostrove Thilafushi, ktorý sa stal symbolom environmentálnych problémov rýchlo rastúcej krajiny.
Situácia sa postupne mení a Maldivy investujú do systémov zberu a spracovania odpadu. Napriek tomu oficiálne environmentálne dokumenty stále označujú odpadové hospodárstvo za jednu z najnáročnejších environmentálnych otázok krajiny.
Malé koralové ostrovy nemajú rieky ani veľké prirodzené zásobárne sladkej vody. Podzemná sladká voda je obmedzená a ľahko sa kontaminuje alebo zasolí.
Turistické rezorty preto vo veľkej miere vyrábajú pitnú a úžitkovú vodu odsoľovaním morskej vody.
Podobne komplikovaná je výroba elektriny. Ostrovná geografia znamená, že jednotlivé ostrovy potrebujú vlastné energetické systémy. Maldivy boli historicky silne závislé od dovážaných fosílnych palív a táto závislosť zostáva významným ekonomickým aj environmentálnym problémom. Maldivská vláda preto podporuje rozvoj solárnej energie, energetickej efektívnosti a postupné znižovanie závislosti od dovážaných palív.
Maldivy chránia množstvo morských lokalít a druhov. V krajine existujú morské chránené územia a tri biosférické rezervácie UNESCO; vládny návrh klimatických záväzkov uvádzal 93 vyhlásených chránených území.
Jedným z najznámejších miest je Hanifaru Bay v atole Baa, kde sa v určitých obdobiach koncentruje veľké množstvo mant. Baa Atoll je biosférickou rezerváciou UNESCO.
Ochrana však neznamená iba vyhlasovanie chránených oblastí. Dôležité je obmedzovanie znečistenia, ochrana koralov, regulácia rybolovu a spôsob, akým sa správajú samotní návštevníci.
Turista nedokáže vyriešiť klimatickú zmenu ani systém odpadového hospodárstva Maldív. Môže však výrazne ovplyvniť prostredie konkrétneho ostrova a koralového útesu, ktorý navštívi.
Najdôležitejšie pravidlo je jednoduché: na koraly nestúpajte a nedotýkajte sa ich. Koral nie je kameň, ale živý organizmus, ktorý sa môže poškodiť jediným neopatrným kontaktom.
Morských korytnačiek, mant, žralokov a ďalšie živočíchy pozorujte s odstupom. Nechytajte ich, neprenasledujte a nekŕmte.
Nevyhadzujte odpad do mora ani na pláž a neodnášajte si z Maldív koraly alebo iné časti morského ekosystému ako suvenír.
Pri výbere rezortu má zmysel pozerať aj na to, ako vyrába energiu a vodu, ako nakladá s odpadom, či obmedzuje jednorazové plasty a či sa aktívne venuje ochrane vlastného house reefu.
Maldivy ukazujú veľmi jasne, že ochrana životného prostredia a ekonomický rozvoj nemusia byť dve oddelené témy.
Koralový útes chráni ostrov. Ostrov umožňuje existenciu rezortu. Rezort vytvára pracovné miesta a príjmy. Turizmus financuje veľkú časť ekonomiky krajiny.
Ak sa poškodí prvý článok tohto reťazca – prírodné prostredie – následky pocíti celý systém.
Preto nie je ochrana koralov, oceánu a ostrovov na Maldivách iba otázkou ekológie. Je zároveň otázkou budúcnosti cestovného ruchu, ekonomiky a samotného života na ostrovoch.
Aktualizované: august 2026
Zdroje: Ministry of Climate Change, Environment and Energy; Maldives Nationally Determined Contribution; World Bank
