Maledivy pláž

Životné prostredie

Ochrana životného prostredia

Každý turisticky využívaný ostrov prevádzkuje povinne svoju vlastnú spaľovňu odpadov a vlastné zariadenia na odsoľovanie morskej vody. K tomu potrebný elektrický prúd sa prakticky vyrába výlučne dieselovými generátormi. Kovové a plastikové obaly sa zbierajú a deponujú na ostrove pre odpadky Thilafushi. Tento však môže byť využívaný len pre hlavné mesto Malé a niekoľké blízko ležiacich ostrovov. Väčšina ostrovov likviduje svoj odpad v mori. Taktiež neexistuje žiadne zariadenie na likvidáciu starého oleja z početných člnov a generátorov. Stavebný odpad z hotelov končí taktiež väčšinou v mori.

Ochrana životného prostredia na Maldivách v praxi neexistuje. Zákony na ochranu životného prostredia síce na papieri existujú, ale ich dodržiavanie sa nekontroluje, ich porušovanie sa netrestá. Napr. zastavaná plocha jedného rezortu nesmie presiahnuť 20 percent plochy ostrova. Prax vyzerá celkom inak, čo je pre návštevníka pri prílete a odlete väčšinou dobre viditeľné. Vláda nekontroluje dodržiavanie stavebných plánov, resp. nenasledujú žiadne sankcie vzhľadom na všeobecne bežnú korupciu. Záujem vlády spočíva v čo najväčšom počte obsadených turistických lôžok. Väčšina nových hotelových ostrovoch sa formuje do želaného tvaru terénnymi úpravami. Toto sa deje pomocou vybagrovania a čerpania piesku, čo vyvoláva obrovské škody na útesoch. Tiež súkromné letiská pre jednotlivé rezortové reťazce, napr. Maamingili na južnom Ari atole sa budujú násypom na útesy.

Tiež je zakázané chytať žralokov vo vnútri atolu. Toto sa však nekontroluje, takže voľakedy obrovská populácia žralokov na Maldivách až na niekoľko málo zvyškov zmizla. Žraloky sa nejedia, ale chytajú sa prakticky výlučne na export plutiev na Ďaleký východ a po odrezaní plutiev (tzv. „Shark fishing“) sa hádžu späť do mora, kde strastiplne zahynú. V rastúcej miere sa lovia rifové ryby ako ostrieže a červené kanice pre luxusné trhy sveta. Pretože sa jedná o ryby verné určitému miestu, je ich populácia ohrozená. K úbytku stavu rýb prispieva na všetkých hotelových ostrovoch „nočná rybačka“. Korytnačky sú síce taktiež chránené, nie ale hniezda, čo má za následok, že na Maldivách sa sotva zaznamenáva prírastok korytnačok. Celkovo možno povedať, že povedomie o životnom prostredí je na Maldivách katastrofálne.

Koncom 1990-tých rokov zriadila maldivská vláda na veľkých oblastiach Morský národný park. V týchto oblastiach sa nesmú budovať žiadne turistické ubytovne. Pretože ale nový prezident odsúhlasil výstavbu nových rezortov, zvyšuje sa ďalej tlak na už beztak silno poškodenú prírodu. Mimo Národného parku využívajú ľudia bloky koralových útesov aj naďalej na stavbu domov. K tomu ďalej pokračuje priemyselné odbúravanie koralových útesov na získanie zeme (rozširovanie letiska, Hulumalé).

Ochrancovia životného prostredia z celého sveta sa pokúšajú u obyvateľstva rozvíjať povedomie o životnom prostredí a zamedziť ničenie útesov. Pred maldivským ostrovom Ihuru vybudovali vedci Tom Goreau a Wolf Hilbertz umelé koralové útesy s pomocou Biorock-technológie.

Problém klimatických zmien

Ostrovný štát, ktorého štátne územie pozostáva z viac ako 90 percent vodných plôch a ktorého pôdne oblasti sa dvíhajú prevážne nie viac ako jeden meter nad hladinou mora, je silne ohrozený zmenou klímy a tým celosvetovým stúpaním hladiny mora. V dôsledku toho je ochrana klímy dôležitou záležitosťou maldivskej vlády a Malé vysiela delegácie na prakticky každú konferenciu o klíme.

Prezident Mohamed Nasheed v tomto kontexte zahájil asi celosvetovo jedinečný program. Určité percento zo štátneho rozpočtu sa má použiť na získanie nového územia. Na pozadí stúpajúcej hladiny mora chce ostrovný štát získať včas možné náhradné územie pre svoje obyvateľstvo. V rozhovore sú časti Indie, Srí Lanky alebo Austrália. V mediálnych akciách sa pokúša prezident Nasheed upozorňovať svetovú verejnosť na hroziaci zánik svojej krajiny.