Maledivy pláž

Ekonomika

Maldivy patria k najchudobnejším krajinám sveta, hoci niektoré hodpodárske odvetvia, najmä cestovný ruch, sa rýchlo rozvíjajú. Hrubý národný produkt (HNP) bol v roku 2009 1,674 mil. US-dolárov, HNP na jedného obyvateľa zhruba 4200 dolárov. Podľa údajov Maldivskej demokratickej strany žije 42% Maldivčanov za menej ako 1,17 dolárov na deň. Cestovný ruch vytvoril veľa milionárov. Zvyšovaním cien sa však veľká časť obyvateľov dostala na hranicu chudoby.

Rybolov, poľnohospodárstvo, dopravné služby a turistika sú hlavnými zdrojmi príjmov a dôchodkov na atoloch. Ornej pôdy je veľmi málo a táto sa využíva predovšetkým na pestovanie kokosovej palmy, tropických plodov a korenia. Prevažná väčšina potravín ako je ryža, cukor a pšeničná múka sa musia dovážať. Krajina je veľmi závislá na zahraničnej pracovnej sile a zahraničných investíciách. Takmer 20 % hodnoty HDP v dôsledku zahraničnej pracovnej sily a investícií z krajiny odíde. Turistika je významným odvetvím ekonomiky s 20,5 % podielom na tvorbe HDP, pričom až 70 % devízových zdrojov krajiny plynie práve z tohto odvetvia. Chudoba na Maldivách existuje, žobranie a život na ulici je však štátom zakázaný.

Štátne podniky

Početné podniky, hlavne podniky služieb alebo kľúčový priemysel sú vo vlastníctve Maldivskej vlády. To znamená, že dodávateľ State Electric Company Limited alebo Maléske vody a kanalizácie, rovnako ako Maldivská spoločnosť priemyselného rybolovu sú v štátnom vlastníctve.

Cestovný ruch

Od príchodu prvej európskej turistickej skupiny na Maldivy rástol sektor cestovného ruchu rýchle a plynule. Počas niekoľko málo rokov predstavovali príjmy z cestovného ruchu najväčšiu časť hrubého domáceho produktu. Dnes ponúka cestovný ruch 22.000 pracovných miest a prispieva viac než 30 percentami do hrubého domáceho produktu. Väčšina hotelov sú tzv. rezorty, ktoré ležia často na súkromných ostrovoch a mnohé patria k medzinárodným sieťam hotelov.

Poľnohospodárstvo

Hlavné plodiny poľnohospodárskeho sektora sú proso, maniok a sladké zemiaky. Kokosové orechy sa zbierajú na výrobu potravín a kopry. Rybolov, obzvlášť tuniakov a bonito, je tradičnou oporou ostrovného hospodárstva. K životne dôležitým importom, predovšetkým z Indie patria potraviny (ryža), stavebné a priemyselné výrobky a palivá pre výrobu energie. Mnohé obchodné tovary, potrebné pre podniky cestovného ruchu, prichádzajú letecky z Južnej Afriky a USA, pretože bližšie ležiaci výrobcovia potravín na Srí Lanke údajne nemôžu dodávať výrobky stálej kvality.

Trh práce

Mnohé pracovné miesta, od hotelových manažerov a architektov až po wellness opatrovateľov sú vzhľadom na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily obsadené cudzincami. Barmani na turistických ostrovoch prichádzajú väčšinou z iných ázijských štátov ako India, Srí Lanka a Bangladéš. U maldivského obyvateľstva vládne nezamestnanosť, pretože zahraničné sily sú ďaleko lacnejšie (v júli 2008 zarábal bangladéšan asi 80 US dolárov na mesiac, pre maldívčana by bola potrebná trojnásobná mzda). Počet zahraničných robotníkov sa odhaduje na 100.000.

Vzdelávanie

Miera gramotnosti je 99 %. Na každom malom ostrove sú školy, v ktorých sa deti od šiestich rokov učia čítať a písať anglicky a Divehi a okrem toho arabskú abecedu, aby mohli recitovať Korán. Jediné školy, na ktorých sa dá získať spôsobilosť študovať na vysokej škole, sa nachádzajú v Malé. Vzdelávací systém sa stále viac orientuje na arabský svet, hlavným predmetom je islam.

Rozhlas

Ostrovy Maldivy sú pokryté štátnym vysielačom Voice of Maledives predovšetkým slabovýkonnými UKV a strednovlnovými vysielačmi.