História

O počiatočnom osídlení Maldív vo vedeckej literatúre možno nájsť protichodné informácie. Jedna teória hovorí, že kolonizácia Maldív začala v 5. stor. pred n.l., keď sa budhistickí rybári z Indie a ostrova Ceylon usadili na ostrovoch. Po archeologických výskumoch Thora Heyerdahla z roku 1985 sa našlo vedľa budhistických chrámov aj odkazy na hinduistickú vieru a kulty uctievania slnka. Heyerdahl veril, že tieto viery počas určitého obdobia existovali vedľa seba.

Podľa legendy jeden arabský cestovateľ obrátil roku 1153 Maldivy na islam. Na Maldivách vládli tak sultáni, ako aj mnoho sultánok. Najznámejšou z nich bola sultánka Khadeeja Rehendi Kabaidhi Kilege, ktorá vládla v krajine 35 rokov v 14. storočí. Aj dnes ženy hrajú veľkú rolu vo verejnom živote Maldív. Polovica študujúcich, mnoho obchodníkov a ministrov sú ženy. Avšak matriarchálny vplyv nie je zďaleka tak výrazný ako u moslimských Minangkabau na Sumatre.

V roku 1558 obsadili Portugalci ostrovy, týchto ale po osemročnej partizánskej vojne opäť vyhnal Muhammad Thakurufaan v roku 1573. Až v 17. storočí dokázala jedna európska krajina podmaniť si ostrovy: Holandsko urobilo z maldivského sultanátu protektorát, potom čo tiež obsadilo Cejlón. Keď Holandsko roku 1796 prehralo s Britmi Cejlón, dostali sa aj Maldivy pod britský vplyv, takže tieto boli od 1887 do 1965 britským protektorátom.

Roku 1932 obdržali Maldivy svoju prvú ústavu od sultána Mohammeda Shamsudeena III. Roku 1942 vybudovalo Spojené kráľovstvo vojenské letisko na ostrove Gan, ktoré bolo evakuované až v neskorých 1970-tých rokoch. 1953 bola vyhlásená republika. Nato prevzal jeden príbuzný sultána prezidentský úrad. Po referende bol však sultanát znovu zriadený a Mohammed Farid Didi sa stal opäť sultánom. O tri roky neskôr, 1956, získali Maldivy vnútornú autonómiu, Briti však vybudovali ďalšie vojenské letiská. 1963 sa Veľká Británia vzdala ostrovov, ponechala si ale právo užívania vojenských letísk. Maldivy sa pripojili k Plánu Colombo a stali sa o dva roky neskôr nezávislými. Volebné právo pre ženy bolo zavedené v roku 1964.

Zmenou ústavy v roku 1968 bol sultanát transformovaný na republiku a skončilo sa 250 rokov trvajúce panstvo rodiny Didi. Ibrahim Nasir sa stal hlavou štátu a vlády. Rok neskôr bola opäť vyhlásená republika pod názvom Maldivy. 1972 boli oddelené úrady hlavy štátu a šéfa vlády. Tri roky nato bol úrad šéfa vlády zrušený a tento úrad prevzal prezident. V roku 1976 Briti opustili krajinu natrvalo, pretože vypršala 30-ročná doba užívania vojenských letísk. 1982 vstúpili Maldivy do Britského spoločenstva národov. V hlavnom meste Malé sa konala v roku 1989 medzinárodná konferencia kvôli ohrozeniu ostrovov stúpajúcou hladinou mora.

1972 sa otvorila krajina – spočiatku pomaly – turizmu. 26. decembra 2004 boli silne poškodené alebo zničené početné dediny a turistické strediská na ostrovoch vlnami cunami po zemetrasení v Indickom oceáne. Na rozdiel od plytkých pobrežných oblastí Srí Lanky alebo Indie, kde vlny cunami môžu rozvíjať svoju silu, zostala väčšina atolov od väčších deštrukcií uchránená.

Od 1978 do 2008 vládol prezident Maumoon Abdul Gayoom krajine autoritatívnou rukou. Sloboda názorov a tlače ako aj občianske práva boli silne obmedzené, čo vyvolalo medzinárodnú kritiku. V septembri 2003 sa konali masové demonštrácie, potom čo traja väzni za nejasných okolností zomreli vo väzení. Präsident Gayoom prisľúbil reformy, právny systém mal byť zmenený, kompetencie parlamentu mali byť rozšírené. 25. septembra 2003 ho zvolil parlament jednohlasne za kandidáta na prezidenta, o dva mesiace neskôr bol zvolený za prezidenta 90,3 % hlasmi po šiestykrát do úradu.

V prvých demokratických viacpartajných voľbách v roku 2008 bol za prezidenta zvolený Mohamed Nasheed. Roku2012 v dôsledku verejných protestov a vzbury polície sa vzdal svojho úradu. Úradné záležitosti potom viedol komisárne Nasheedov viceprezident Mohammed Waheed Hassan až do roku 2013. Pri prezidentských voľbách 2013 bol zvolený za prezidenta Abdulla Yameen, mladší nevlastný brat Maumoon Abdul Gayooma. Po kritike štátneho zväzku ohľadne právneho štátu a ľudských práv vystúpili Maldivy z Britského spoločenstva národov. 2015 bol Gayoomov následník Nasheed kvôli „terorizmu“ odsúdený na 13 rokov väzenia, po ceste na lekársku liečbu zostal však v britskom exile. Začiatkom februára 2018 vyhlásil Yameen výnimočný stav a nechal uväzniť svojho nevlastného brata, 80-ročného exprezidenta Gayooma, jeho zaťa a dvoch sudcov. Krízu vyvolal súdny rozsudok, ktorý umožnil návrat 12 poslancov, ktorí vystúpili z vládnej strany, do parlamentu. Tým stratil Yameen väčšinu v parlamente, on sa však zdráha uznesenia súdu realizovať.

HLAVY ŠTÁTU: 1903-1933 Sultán Mohammed Shamsudeen III. 1879-1935 / 1933-1944 Sultán Hassan II Nooraddeen 1887-1967 / 1944-1952 Bezvládie / 1953 Prezident Mohammed Amin Didi 1910-1954 / 1953-1954 Úradujúci prezident Mohammed Ibrahim Didi neznáme / 1954-1968 Sultán Mohammed Farid Didi 1901-1969 / 1968-1978 Prezident Ibrahim Nasir 1926-2008 / 1978-2008 Prezident Maumoon Abdul Gayoom * 1937 / od roku 2008 Prezident Mohamed Nasheed * 1967 /

Hotely s 90 % ODPORÚČANÍ

Vybrali sme pre vás najlepšie hotely

{ "cmd":null, "layout":"180704" }